Čas do letného slnovratu











História Vartovky a hvezdárne
1584 Podľa historických prameňov bola v tomto roku vybudovaná na neďalekom kopci juhovýchodne od Banskej Bystrice strážna veža. Postavil ju taliansky staviteľ G. Ferrari, architekt časti mestského opevnenia. Slúžila ako pozorovateľňa resp. výstražný systém pri okupácii územia Osmanmi. Ako konkrétne strážnu službu spĺňala, sa nevie. Zostala však na kopci, ktorému dala svoje meno a naďalej slúžila bystričanom ako výletné miesto. Počas druhej svetovej vojny bola veľmi poškodená a pred zničením ju zachránila prestavba na ľudovú hvezdáreň.
Banská Bystrica (Neusohl) so strážnou vežou na Vartovke, Samuel Mikovíny, 1736
1855 Založenie prvej meteorologickej stanice v meste Banská Bystrica fyzikom a astrofyzikom Karolom Zengerom. Hoci údaje o niektorých meteorologických a astronomických meraniach existujú z čias Mateja Bella, až v tomto období boli systematizované a vydávané tlačou.
1946 Začal pracovať prvý astronomický krúžok v Banskej Bystrici pri štátnom gymnáziu Andreja Sládkoviča. Krúžok viedol štátny profesor Lukáš Drozd. Krúžok pozoroval najmä meteory a to až do roku 1949. Niektorí členovia venovali svoju pozornosť aj planétam, kométam a iným astronomickým úkazom. Záznamy o pozorovaní viac ako 1000 meteorov boli spracované na Hvezdárni v Ondřejove. Niektoré výsledky boli publikované v Říši hvězd.
1952 V tomto roku založili mladí nadšenci pre astronómiu krúžok pri vtedajšom n. p. Smrečina B. Bystrica. Bol to teda druhý astronomický krúžok v Banskej Bystrici. Zakladateľmi krúžku boli Emil Javorka a Dominik Kálman. Spoločne s pánom Sedlickým zhotovili v mechanickej dielni podniku vlastný astronomický ďalekohľad, ktorý im veľmi dobre slúžil niekoľko rokov. Astronomickému krúžku dokonca pomáhalo aj vtedajšie Ministerstvo školstva a osvety, ktoré im dodávalo zdarma literatúru. Po smrti p. Kálmana a odchodu pána Javorku do dôchodku viedol krúžok ďalej pán Jozef Petrík. Krúžok s určitými prestávkami pracoval v podstate až do roku 1972, kedy definitívne zanikol.
1955 Tretí astronomický krúžok v B. Bystrici vznikol 3. marca 1955 v budove Vyššej pedagogickej školy. Predsedom krúžku sa stal dekan tejto školy pán Jozef Fraňo a tajomníkom známy banskobystrický propagátor vedy - pedagóg František Longauer. Hlavným cieľom krúžku od jeho vzniku bolo vybudovanie Ľudovej hvezdárne v meste. Bola vytvorená projektová úloha hvezdárne II. typu na kopci Graniar, ktorá mala byť dokončená až v roku 1958. Stavba ale nebola odsúhlasená preto sa hľadalo iné riešenie. V roku 1956 navrhol p. Longauer vybudovať hvezdáreň na kóte Vartovka, rekonštrukciou starej chátrajúcej strážnej veže. ONV teda na tomto základe pridelil vežu astronomickému krúžku. S prestavbou sa začalo v roku 1958 spôsobom akcie "Z". V roku 1959 dodala Kovovýroba n. p. Valašské Meziříčí kopulu hvezdárne. V tomto roku bol vo firme Zeiss objednaný aj nový ďalekohľad - Coudé refraktor. Následne v roku 1961 už vzniká hvezdáreň ako samostatná organizácia, čím krúžok splnil svoj hlavný cieľ, až v roku 1962 definitívne zanikol. Členovia krúžku však hvezdárni pomáhali ešte mnoho ďalších rokov, či už dobrovoľne, alebo ako jej pracovníci.
1961 Ustanovenie Ľudovej hvezdárne v Banskej Bystrici sa uskutočnilo dňom 1. januára 1961. Slávnostné otvorenie objektu na Vartovke bolo 2. mája tohto roku. Krátko na to, 25. mája, KNV - odbor školstva a kultúry pridelil hvezdárni celokrajskú odborne - metodickú pôsobnosť uznesením č. 49/61. Činnosť hvezdárne sa začala postupne rozvíjať v podstate až od septembra, kedy mala už dve pracovné sily - prom. fyz. Oľga Zibrínová a Zdena Finková. Uvedené pracovníčky postupne dokončovali základnú výstavbu hvezdárne, pričom až v r. 1963 bol zavedený elektrický prúd. V priebehu r. 1964 sa svojpomocne vybudovala chatka pri pozorovacej veži. V roku 1969 bola vykonaná prvá úprava chatky. Z pôvodnej jednej miestnosti vznikli tri menšie pre potreby pracovníkov a krúžkovú činnosť. V priebehu ďalšieho obdobia bola hvezdáreň 10 rokov riadená ONV v B. Bystrici, v rokoch 1969-1971 ako Oblastná hvezdáreň.
1972 Týmto rokom sa stáva hvezdáreň zariadením KNV. Tak vznikla Krajská hvezdáreň s odborno-metodickou pôsobnosťou pre celý Stredoslovenský kraj. V tomto čase začala intenzívne pokračovať ďalšia výstavba Vartovky. V období rokov 1972 - 1973 sa prebudovalo schodište pozorovacej veže tak, že pribudli ďalšie priestory - dve miestnosti pre odborných pracovníkov, sklad a fotokomora. Zvyšovanie návštevnosti, počtu akcií ako aj pracovníkov hvezdárne si vyžiadalo ďalšie úpravy a dostavbu Vartovky. V rokoch 1975-1976 sa prebudovala chatka na prednáškovú miestnosť, pristavali sa dve prevádzkové miestnosti s premietacou kabínou a bola vybudovaná terasa pre turistické účely. V roku 1978 začala prístavba južných a západných miestností k pozorovacej veži. Postupne do roku 1985 sa vybudoval rozsiahlejší areál prevádzkových miestností - skladové priestory, mechanická dielňa, elektrodielňa, ubytovňa, miestnosť pre knižnicu a pozorovacia terasa. V rokoch 1980 - 1981 bola prebudovaná chatka na audiovizuálnu učebňu.
1991 Po zániku KNV sa zriaďovateľom hvezdárne stalo MK SR. V tomto období boli vykonané ďalšie úpravy okolia areálu Vartovky. V rámci už štvrtej rekonštrukcie chatky pribudla malá miestnosť, ktorá slúži ako sklad a predajňa astronomických a metodických materiálov.
1995 Započala výstavba druhej kopule hvezdárne. Hvezdáreň pokračuje i naďalej vo svojej predošlej činnosti v stredoslovenskom regióne za úzkej spolupráce a koordinácie činností s hvezdárňami v Rimavskej Sobote, Žiari nad Hronom, Žiline a Kysuckom Novom Meste.
1996 Zriaďovateľom hvezdárne sa stáva Krajský úrad v Banskej Bystrici. Organizácia dostáva štatút Krajskej hvezdárne v Banskej Bystrici a jej organizačnými zložkami sa stávajú: Hvezdáreň v Rimavskej Sobote a Hvezdáreň a planetárium M. Hella v Žiari nad Hronom.
2002 Banskobystrický samosprávny kraj preberá kultúrne inštitúcie a stáva sa zriaďovateľom aj Krajskej hvezdárne.
2005 Krajská hvezdáreň v Banskej Bystrici stráca krajský štatút a spolu s Hvezdárňou v Rimavskej Sobote sú organizačnými súčasťami Krajskej hvezdárne a planetária M. Hella v Žiari nad Hronom.

1909 1920 1957 1961 1964 1978 1985 1996