Východ Supermesiaca nad Horehronským podolím. V popredí sídlisko Sásová v Banskej Bystrici.
14.11.2016 15:41 UT (foto: S. Kaniansky)

Súhvezdie Orión s hmlovinami a meteor Drakonida z 8. októbra 2016. Lokalita: Mičinské lúky. (foto: M. Harman).

Mesiac v polotieni 16. septembra 2016 (foto: M. Harman).

Naša prirodzená obežnica - Mesiac - sa pri určitých geometrických podmienkach dostane na svojej dráhe do tieňa Zeme. Vtedy hovoríme o zatmení Mesiaca. Zatmenie môže nastať polotieňové, čiastočné alebo úplné.

V noci 28. septembra 2015 nastalo úplné zatmenie Mesiaca, pričom bol pozorovateľný takmer celý priebeh zatmenia.

Aj takto by sme mohli nazvať konjunkciu čiže blízke priblíženie vnútorných planét našej slnečnej sústavy Venuše a Merkúra. Vidieť planétu Merkúr je vzhľadom na jeho blízkosť k Slnku pomerne zriedkavé, traduje sa, že niektorí astronómovia ho nevideli za celý svoj život.

Planéty sa k sebe približujú do 11. januára, kedy budú navzájom vzdialené na veľkosť Mesiaca a postupne sa začnú zase vzďaľovať. Dňa 21. januára toto zoskupenie doplní aj kosáčik Mesiaca. Neskôr, 22. februára sa Venuša priblíži aj k Marsu, to už ale Merkúr bude nepozorovateľný.

Zoskupenie planét (jasnejšiu Venušu a slabší Merkúr) je viditeľné na juhozápadnom horizonte už 30 minút po západe Slnka.

Pozícia Venuše a Merkúra




Venuša s Merkúrom a Mars na juhozápadnom obzore, 13.1.2015 (foto S. Kaniansky)




Venuša a Merkúr nízko nad juhozápadným obzorom 50 minút po západe Slnka, 13.1.2015 (foto S. Kaniansky)



Venuša a Merkúr (6.1.2015), postupné zapadanie (6.1.2015), tesné priblíženie (10.1.2015)

V druhej polovici augusta 2014 nám ranná obloha pripravila divadlo v podobe blízkej konjunkcie dvoch najjasnejších planét - Venuše a Jupitera. Planéty vychádzajú po štvrtej hodine sú jasne rozoznateľné v ranných zorách. Najužšie priblíženie nastalo 18. augusta, len na 1/3 veľkosti Mesiaca. Postupne sa však od seba vzďaľujú. 23. augusta toto zoskupenie ešte umocnil aj kosáčik Mesiaca.

Konjunkcia Venuše, Jupitera a Mesiaca, 23.8.2014 (foto S. Kaniansky)




Detail konjunkcie, 18.8.2014 (foto S. Kaniansky)

Ustupujúca slnečná činnosť nám prináša aj zaujímavé zoskupenia slnečných škvŕn, ktoré sú dokonca zbadateľné za použitia filtra i voľným okom.

Slnko 6.2.2014 (foto P. Zimnikoval)

Dve kométy nadránom v malom zornom poli ...

Kométy C/2013 R1 (Lovejoy) a C/2012 X1 (Linear) zo 4.2.2014 (foto M. Harman, S. Kaniansky)

Po dlhšom čase majú majitelia i menších ďalekohľadov možnosť sledovať blízku supernovu, objavenú 21. januára 2014 na univerzitnom observatóriu v Londýne. Jedná sa o supernovu typu Ia, čiže bieleho trpaslíka obiehajúceho v binárnom systéme. Takýto typ sa vyskytuje vo všetkých typoch galaxií.

Supernova sa nachádza v galaxii M82 v súhvezdí Veľká medvedica. Je vzdialená od nás asi 12 miliónov svetelných rokov. Napriek tejto vzdialenosti ide o jednu z najbližších pozorovaných supernov tohto typu za posledných 40 rokov. Jasnosť má okolo 11 magnitúd, ale predpokladá sa ešte jej niekoľkodňové zjasňovanie a potom následné pomalé zoslabovanie.

Hviezdna mapa súhvezdia Veľkej Medvedice s pozíciou galaxie M82 a ďalších zaujímavých objektov

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) je momentálne najväčším ľudským dielom na orbite okolo Zeme. S rozmermi 108x73x20 m sa pohybuje vo výške okolo 410 km nad zemským povrchom rýchlosťou 7,6 km za sekundu, čo predstavuje jeden oblet Zeme za 92 minút. V súčasnosti má už za sebou vyše 5500 obletov od vypustenia v r. 1998. Stanica sa stále postupne buduje. Slúži ako vesmírne laboratórium a observatórium.

Vzhľadom na svoju veľkosť je ISS dobre pozorovateľná ako pomerne jasný neblikajúci objekt, dosahujúci i jasnosť Venuše. Z času na čas sa ISS pre pozorovateľa na Zemi dostane tak do blízkosti nebeských telies, že je možné pozorovať jej prelety napr. popred Slnko či Mesiac, ako je to možné vidieť na priložených obrázkoch, nasnímaných 13.1.2014 na Vartovke.

Predpovede preletov ISS je možné získať na heavens-above.com alebo calsky.org.