Čas do zimného slnovratu











Perzeidy nad Banskou Bytricou

Meteory - Perzeidy v maximovú noc 13. augusta 2017 nad Banskou Bystricou.
(foto: M. Harman)



Supermesiac

Východ Supermesiaca nad Horehronským podolím. V popredí sídlisko Sásová v Banskej Bystrici.
14.11.2016 15:41 UT (foto: S. Kaniansky)

Súhvezdie Orión a Drakonida

Súhvezdie Orión s hmlovinami a meteor Drakonida z 8. októbra 2016. Lokalita: Mičinské lúky. (foto: M. Harman).

Polotieňové zatmenie Mesiaca

Mesiac v polotieni 16. septembra 2016 (foto: M. Harman).

Úplné zatmenie Mesiaca, 28. september 2015

Naša prirodzená obežnica - Mesiac - sa pri určitých geometrických podmienkach dostane na svojej dráhe do tieňa Zeme. Vtedy hovoríme o zatmení Mesiaca. Zatmenie môže nastať polotieňové, čiastočné alebo úplné.

V noci 28. septembra 2015 nastalo úplné zatmenie Mesiaca, pričom bol pozorovateľný takmer celý priebeh zatmenia.


Priebeh zatmenia z Hvezdárne na Vartovke



Postupnosť zatmenia



Supermoon - Mesiac v splne počas svojho priblíženia sa k Zemi



Intenzita mesačného svetla nad Banskou Bystricou pred zatmením (vľavo) a počas zatmenia (vpravo). Časy sú v LSEČ.



Zvýraznené geologické štruktúry na Mesiaci


Tanec planét 2015

Aj takto by sme mohli nazvať konjunkciu čiže blízke priblíženie vnútorných planét našej slnečnej sústavy Venuše a Merkúra. Vidieť planétu Merkúr je vzhľadom na jeho blízkosť k Slnku pomerne zriedkavé, traduje sa, že niektorí astronómovia ho nevideli za celý svoj život.

Planéty sa k sebe približujú do 11. januára, kedy budú navzájom vzdialené na veľkosť Mesiaca a postupne sa začnú zase vzďaľovať. Dňa 21. januára toto zoskupenie doplní aj kosáčik Mesiaca. Neskôr, 22. februára sa Venuša priblíži aj k Marsu, to už ale Merkúr bude nepozorovateľný.

Zoskupenie planét (jasnejšiu Venušu a slabší Merkúr) je viditeľné na juhozápadnom horizonte už 30 minút po západe Slnka.


Pozícia Venuše a Merkúra




Venuša s Merkúrom a Mars na juhozápadnom obzore, 13.1.2015 (foto S. Kaniansky)




Venuša a Merkúr nízko nad juhozápadným obzorom 50 minút po západe Slnka, 13.1.2015 (foto S. Kaniansky)



Venuša a Merkúr (6.1.2015), postupné zapadanie (6.1.2015), tesné priblíženie (10.1.2015)


Tanec planét 2014

V druhej polovici augusta 2014 nám ranná obloha pripravila divadlo v podobe blízkej konjunkcie dvoch najjasnejších planét - Venuše a Jupitera. Planéty vychádzajú po štvrtej hodine sú jasne rozoznateľné v ranných zorách. Najužšie priblíženie nastalo 18. augusta, len na 1/3 veľkosti Mesiaca. Postupne sa však od seba vzďaľujú. 23. augusta toto zoskupenie ešte umocnil aj kosáčik Mesiaca.


Konjunkcia Venuše, Jupitera a Mesiaca, 23.8.2014 (foto S. Kaniansky)




Detail konjunkcie, 18.8.2014 (foto S. Kaniansky)


Nočné svietiace oblaky

Od polovice júna do polovice augusta je pozorovateľný na severnej pologuli zvláštny a zriedkavý atmosférický fenomén - nočné svietiace oblaky (NLC - noctilucent clouds). Jedná sa o viditeľnú časť tzv. polárnych mezosférických oblakov, ktoré sa vytvárajú vo výške až 85 km z veľmi jemných kryštálikov ľadu.

Pozorovať tieto oblaky je možné, keď sa Slnko nachádza 6-16 stupňov pod obzorom, čiže asi hodinu po západe Slnka alebo 2 hodiny pred východom Slnka.


NLC nad Banskou Bystricou pred východom Slnka s dráhami hviezd, 4.7.2014 (foto M. Harman)


Slnečné škvrny na Slnku

Ustupujúca slnečná činnosť nám prináša aj zaujímavé zoskupenia slnečných škvŕn, ktoré sú dokonca zbadateľné za použitia filtra i voľným okom.


Slnko 6.2.2014 (foto P. Zimnikoval)

Divadlo komét

Dve kométy nadránom v malom zornom poli ...


Kométy C/2013 R1 (Lovejoy) a C/2012 X1 (Linear) zo 4.2.2014 (foto M. Harman, S. Kaniansky)

Supernova SN 2014J v galaxii M82

Po dlhšom čase majú majitelia i menších ďalekohľadov možnosť sledovať blízku supernovu, objavenú 21. januára 2014 na univerzitnom observatóriu v Londýne. Jedná sa o supernovu typu Ia, čiže bieleho trpaslíka obiehajúceho v binárnom systéme. Takýto typ sa vyskytuje vo všetkých typoch galaxií.

Supernova sa nachádza v galaxii M82 v súhvezdí Veľká medvedica. Je vzdialená od nás asi 12 miliónov svetelných rokov. Napriek tejto vzdialenosti ide o jednu z najbližších pozorovaných supernov tohto typu za posledných 40 rokov. Jasnosť má okolo 11 magnitúd, ale predpokladá sa ešte jej niekoľkodňové zjasňovanie a potom následné pomalé zoslabovanie.


Supernova SN 2014J, 26.1.2014 (foto M. Harman)


Hviezdna mapa súhvezdia Veľkej Medvedice s pozíciou galaxie M82 a ďalších zaujímavých objektov


Prelety Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS)

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) je momentálne najväčším ľudským dielom na orbite okolo Zeme. S rozmermi 108x73x20 m sa pohybuje vo výške okolo 410 km nad zemským povrchom rýchlosťou 7,6 km za sekundu, čo predstavuje jeden oblet Zeme za 92 minút. V súčasnosti má už za sebou vyše 5500 obletov od vypustenia v r. 1998. Stanica sa stále postupne buduje. Slúži ako vesmírne laboratórium a observatórium.

Vzhľadom na svoju veľkosť je ISS dobre pozorovateľná ako pomerne jasný neblikajúci objekt, dosahujúci i jasnosť Venuše. Z času na čas sa ISS pre pozorovateľa na Zemi dostane tak do blízkosti nebeských telies, že je možné pozorovať jej prelety napr. popred Slnko či Mesiac, ako je to možné vidieť na priložených obrázkoch, nasnímaných 13.1.2014 na Vartovke.

Predpovede preletov ISS je možné získať na heavens-above.com alebo calsky.org.



Nočné svietiace oblaky

NLC nad Banskou Bystricou asi 1,5 hod. po západe Slnka, 30.6.2013 (foto S. Kaniansky)




NLC nad Banskou Bystricou asi 1,5 hod. po západe Slnka, 30.6.2013 (foto M. Harman)




NLC nad Banskou Bystricou asi 1,5 hod. pred východom Slnka, 17.6.2013 (foto M. Harman)