Pri pozornom sledovaní oblohy by sme aj voľným okom zistili, že viaceré objekty na oblohe (nielen Mesiac) nie sú stálicami, ale vykazujú určitý pohyb. Sú to hlavne planéty (Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn), pri ktorých už v pomerne krátkom období zbadáme pohyb na hviezdnom pozadí. Ak použijeme ďalekohľad, množstvo objektov sa nesmierne zvýši. Okrem planét a ich mesiacov môžeme pozorovať aj vlastný pohyb asteroidov či komét. Všetky tieto telesá (z pohľadu pozorovateľa na Zemi) na svojej dráhe po oblohe sa môžu navzájom prekrývať alebo prekrývajú hviezdy. Takémuto úkazu hovoríme zákryt.

Najčastešie dochádza k zákrytom hviezd Mesiacom, ktorý je na našej oblohe veľkosťou dominantný a jeho pohyb na hviezdnom pozadí je najvýraznejší. Zákryty hviezd Mesiacom sa v minulosti využívali sa spresnenie vlastného pohybu Mesiaca i jeho tvaru, ale aj na získanie ďalších fyzikálnych charakteristík.

Zákryty hviezd asteroidmi (planétkami) sú vzácnejšie, keďže sa jedná o pomerne malé telesá (rádovo desiatky km) a sú vo väčších vzdialenostiach (milióny km). Pri takomto zákryte je možné určiť tvar asteriodu, prípadne odhaliť jeho mesiace.

Špeciálnou kategóriou je pozorovanie tzv. exoplanét, čiže planét obiehajúcich okolo blízkych hviezd. Pomocou rôznych metód je možné určiť periódu obehu danej planéty či dokonca objaviť novú planétu.

K jednotlivým expedíciám sa dostanete cez ikony mesiačikov - podržaním sa zobrazí miesto a dátum konania, kliknutím sa zobrazia informácie o expedícii resp. expedíciách.